Olivovníky patria medzi najobľúbenejšie dekoratívne dreviny. Krásne vyniknú pred firmami, reštauráciami, vo vstupných halách hotelov či penziónov, v nákupných centrách aj kultúrnych priestoroch. Zároveň sú nádherným doplnkom záhrad a terás.
Dobrou správou je, že pri minimálnej starostlivosti a správnom zazimovaní ich možno úspešne pestovať aj v našich podmienkach.
• Olivovník je vždyzelený strom pôvodom z Ázie, ktorého plodom je oliva.
• Prvé plody prináša približne po 7 rokoch od vysadenia. Plnohodnotnú úrodu dosahuje okolo 20. roku.
• Stromy môžu rodiť desiatky rokov – niektoré až po päťdesiatke začínajú s bohatšou úrodou.
• Na prežitie nepotrebujú veľa vlahy, dobre znášajú sucho a odolajú aj požiarom.
• Stanovisko: slnečné, neprekáža im ani veterné prostredie (exteriér, interiér)
• Pôda: piesčito-hlinitá, nie premokrená
• Zalievanie: počas vegetácie ich zalievame mierne, v zime len minimálne. Staršie stromy vysadené v záhrade si vystačia s prirodzenou vlahou.
• Mobilné olivovníky (v kvetináčoch): od októbra/novembra ich premiestnite do svetlej a chladnej miestnosti s teplotou okolo 10 °C. Ideálne ale je ale kvetináč starostlivo obaliť izolačným materiálom ako bublinková fólia alebo mirelon po okrajoch a aj zvrchu aby sa do kvetináča nedostala voda. Takto zabalený kvetináč je možné nechať vonku tesne pri dome, pod terasou alebo prístreškom. Zospodu od zeme kvetináč podložte polystyrénom alebo iným izolačným materiálom aby korene nepremrzli odspodu.
• Olivovníky vysadené v záhrade: sú odolné do -17 °C. Pri mrazoch pod -7 °C je vhodné korene prihrnúť lístím, ihličím, pilinami alebo mulčom a korunu zakryť priedušnou tkaninou (nie dlhodobo, iba v dňoch najväčších mrazov)
• Olivovník je možno strihať 3× do roka – na jar, začiatkom leta a pred jeseňou.
• Odstraňujeme slabé a spodné konáre, udržiavame max. 4 hlavné kmene.
• Vďaka strihu možno strom ľahko tvarovať a prispôsobiť aj zimovaniu.
• Olivovníky neznášajú kyslú pôdu – vyhovuje im zásadité prostredie (pH 5–7,5).
• Substrát by mal byť priepustný, piesčito-hlinitý, chudobnejší na živiny.
• Rašelina nie je vhodná, naopak prospešné je pridať vápno, drevené uhlie alebo popol.
• Korene dokážu preniknúť až do hĺbky 7 metrov, aby našli podzemnú vodu.